Prvý deň - čo do materskej školy?
Pri prvom nástupe dieťaťu pripravte:
- vyhlásenie o bezinfekčnosti – s dátum prvého dňa nástupu do MŠ (tlačivo na webe);
- kópiu kartičky poistenca;
- splnomocnenie - v prípade preberania dieťaťa inou osobou ako zákonným zástupcom;
- informovaný súhlas k fotografovaniu detí (GDPR – na webe);
- prezúvky - vyskúšajte si s dieťaťom obúvanie, vyberte mu také ktoré si zvládne obúť/zapnúť samostatne (so zatvorenou pätou)
- náhradné oblečenie s obalom na špinavú bielizeň;
- nepremokavé podložky na detské ležadlo, pre všetky deti v 1.triede, ostatné podľa potreby (jednorázové, alebo textilné rozmer na detskú postieľku);
- malý vešiak do skrinky;
- prezúvky si ZZ odloží do skrinky dieťaťa a používa ich pri vstupe do triedy (napr. pri rod. združeniach a pod.);
- malý plecniak pomôže deťom pri prenášaní vecí, v prípade presunu do inej triedy
Iné: Pyžamo prineste v deň keď dieťa zostane na odpočinok, vankúš zabezpečí MŠ. Dieťaťu nachystajte oblečenie v ktorom sa cíti pohodlne, netlačí ho pri hre na koberci a ľahko si ho vie obliecť same. Myslíte na to aj pri výbere zimného oblečenia a rukavíc.
Potraviny, hračky a výživové doplnky do skrinky nepatria.
Prvá pomoc pre rodičov nových detí
(8 minút čítania)
Uľahčiť dieťaťu adaptáciu a ranné odlúčenie môžeme tým, že uznáme jeho obavy
Rozumieme tomu ak prichádzate do MŠ s dieťaťom prvýkrát a slzy pred vstupom do triedy Vás zneisťujú. Plač sa môže objaviť v prvý deň, ale aj neskôr (až dieťa spozná určitý režim a pochopí že v materskej škole zostáva pravidelne). Deti sú empatické, môže sa stať, že plačú aj kvôli tomu, lebo vidia smútok iných detí.
Nesľubujte dieťaťu, že v materskej škole sa mu bude všetko páčiť. Opíšte mu stručne režim a aktivity ktoré ho čakajú.
Uistite ho, že čas v škôlke strávi bez Vás a potom sa vrátite po neho. Ak má obavy, alebo plače povedzte, že to čo cíti je v poriadku. Nepredlžujte rozlúčku, namiesto vysvetľovania dieťaťu stačí vaše objatie. Pani učiteľka je pripravená prijať dieťa so všetkými jeho emóciami.
Ranný plač – aj keď vyzerá dramaticky väčšinou zmizne rýchlo, po odchode rodiča. Ak by pretrvával, alebo ak by dieťa malo iné ťažkosti (napríklad nechuť k jedlu) určite Vám o tom povieme.
Ako pomôcť dieťaťu pred 1. nástupom?
Dôverujte mu, aby sa cítilo odvážne. Trpezlivo mu umožníte aby samostatne zvládlo činnosti ktoré bude potrebovať (umývanie, obliekanie, jedenie, odkladanie vecí). Na začiatku mu to môže ísť ťažšie, je to v poriadku. "Zvládol si to! Už to vieš, teraz ti to pôjde! ...".
Získavaním zručností v dieťati posilňujete istotu a sebadôveru. Nebude sa cítiť závislé na Vás „mama to vie lepšie“. Oceňujte aj malé pokroky.
Čo v prvé dni, po škôlke?
Možno sa dieťa s vami nebude chcieť rozprávať o dni v škôlke a v prvé dni sa nič nedozviete. Vytvára si nové návyky.
Vyhnite sa otázkam ktoré poukazujú na kontrolu: "Pil si, cikal si, jedol si, spal si?" Z množstva nových vecí môže byť dieťa unavené, alebo podráždené. Predstvate si svoj prvý deň v práci. Noví ľudia, iný režim, veľa podnetov, zvuky, očakávania..., určite ste to zvládli, ale ste unavení a presýtení.
Dieťa môže pociťovať okrem nadšenia, alebo únavy aj hnev a silné emócie. Rešpektujte to. Zostaňte pokojní a prítomní. Vaše pochopenie a trpezlivosť sú pre dieťa dôležité.
Aké sú vhodné otázky?
Namiesto: „Jedol si, pil si, cikal si, ako bolo v škôlke?“ sa skúste dieťaťa opýtať otvorenú otázku. Ak je ochotné rozprávať sa, pomôžu vám témy týždňa a aktivity ktoré sú zobrazené na nástenkách.
Pýtajte sa dieťaťa na pocity. Zaujímajte sa o to o čom vám rozpráva (aktívne počúvanie). Ak je smutné neponúkajte hneď riešenia. Potrebuje cítiť, že mu rozumiete. Možno Vám pomôže niektorá z otázok:
- „Vidím, že dnes ste maľovali.“
- „Ako sa ti pracovalo s farbami?“
- „Zaujalo ťa niečo, dozvedel si sa niečo nové?“
- „Prekvapilo ťa to?“
- "Čo ťa dnes najviac potešilo?"
- „Asi ťa nahnevalo keď ti nepožičali hračku... To sa niekedy stane.“
- „Nepáčilo sa ti, že bol sám..., rozumiem, cítil si sa smutný.“
Vhodnejšie než pochvala alebo hodnotenie je pomenovať čo presne dieťa zvládlo „Dnes si to zvládol s deťmi v škôlke“, „Všimla som si že si odložil hračku“, „Vidím, že si sa zapojil do kreslenia“.
Môžete sa dieťaťa opýtať aký malo pocit – ak povie, že bolo v škôlke bez vás smutné povedzte, že mu rozumiete: „Asi to bolo pre teba ťažké“. Prvé dni je odlúčenie náročné, dieťa sa učí zvládnuť rôzne okolnosti bez Vás. Potrebuje Vaše pochopenie, aby vedelo, že je v poriadku to čo cíti.
Rozumieme, že nová situácia môže byť pre rodičov veľmi stresujúca. Je to v poriadku. Dieťa zrkadlí naše pocity – to čo prežívame, cíti našu dôveru. Sme tu s vami, môžete nám o tom povedať.
Pozorovanie učiteľky:
Často sa stáva, že dieťa príde s nakresleným obrázkom a otázkou: "Páči sa ti čo som nakreslil/a?" Očakáva naše hodnotenie. Vhodným spôsobom ako sa vyhnúť hodnoteniu je opýtať sa dieťaťa: "Čo si o tom myslíš ty? Alebo ako sa ti kreslilo?"
Čo sa udeje?
- Dieťaťu ukážeme, že svoju hodnotu nemusí hľadať v potvrdeniach druhej osoby, názoroch iných - kreslí pre radosť;
- Uvedomí si ako sa mu pracovalo a čo dosiahlo - pocit, proces, nie výsledok;
- Pomôže mu to nabudúce vhodne reagovať, ak jeho obrázok niekto skritizuje: "to je čarbanica!"
Dieťa ktorému kamarát zhodnotil obrázok ako škaredý sa cíti veľmi zranené, upokojiť ho môže naše pochopenie a vhodná je reakcia:"Asi ťa to sklamalo", "Možno sa Martinke tvoj obrázok nepáčil, dôležité je čo si o tom myslíš ty - ako si spokojný so svojim obrázkom?"Aktívnym počúvaním sa nám podarí klásť otázky vďaka ktorým sa "spojíme" s dieťaťom - pocíti náš záujem a radosť z kreslenia. Môžeme sa dozvedieť viac o ňom ak príde za nami s obrázkom a my sa opýtame:
"Povedz mi o tom niečo; Čo dôležité si namaľoval/a?".
V tomto okamihu sa stráca jeho hlad po pochvale/hodnotením obrázka, dieťa sa cíti vypočuté a vnútorne spokojné s tým čo vytvorilo.
Na záver
- Nechutenstvo na začiatku je bežné – deti nepresviedčame aby jedli, nevysvetľujeme, že zostanú hladné keď nezjedia (vytváranie tlaku), podporujeme, motivujeme;
- Ponúkame deťom senzomotorické hry – spoznávajú rôzne materiály (mäkké, mokré, sypké, kĺzke, mastné, drsné), odtláčame, miešame aby deti nemali „strach z nečistoty“, ktorý ich obmedzuje v hre a rozvoji;
- Zadávame hranice láskavým spôsobom: „Teraz je čas upratať“;
- Nerobíme veci za deti – pomáhame im, aby sa to naučili samy „tam je tvoja postieľka, pyžamo patrí na ňu“;
- Oceňujeme snahu a samostatnosť – to čo dieťa robí, namiesto toho ako to robí: „dnes si mal odvahu, skúsil si to, máš z toho radosť“, namiesto pekne si to namaľoval, si šikovný, alebo je to krásne.
Náš tip
Pripravte si s dieťaťom nátierku na chlebík, ktorú si vymieša samo. Dovoľte mu:
- cítiť sypkosť strúhaného syra – presýpať ho medzi prstami,
- vyskúšať mäkkosť a teplotu masla – ako sa topí, spájať ho so syrom,
- jemnosť a chlad strúhanej mrvy, cibuľky, či inej zeleniny,
- dajte dieťaťu vyskúšať kĺzanie sardiniek (vajíčka) a dovoľte mu rozpučiť ich rukami, zmiešať s maslom a troškou horčice,
"Aký je to pocit? Kĺže sa to, čo cítiš? Je to mäkké, ehmmm, ovoňaj. Ten chlieb krásne vonia!"...
- pýtajte sa na pocity z toho čo cíti na rukách, ovoniavajte, oblizujte, ochutnávajte, chrumkajte, pomenujte – dieťa sa stáva odvážnym, skúma, spolu s percepciou si rozvíja slovnú zásobu, nevadí ak sa umaže,
- natierať nožíkom/lyžicou na chlieb môže byť zábava, aj keď to nebude presne také na aké sme zvyknutí,
- zmiešať vodu a kvapku mydla po jedle, alebo utrieť omrvinky – dieťa zvládne celkom samé, stačí mu naša trpezlivosť,
- oceňte snahu (aj malú): „Skvelá práca!“
- „Dnes to bolo toľko nových zážitkov“
Tešíme sa na deti a ďakujeme Vám za dôveru
