Prvý deň - čo do materskej školy?
Pri prvom nástupe dieťaťu pripravte:
- vyhlásenie o bezinfekčnosti – s dátumom prvého dňa nástupu do MŠ (tlačivo na webe);
- kópiu kartičky poistenca;
- splnomocnenie - v prípade preberania dieťaťa inou osobou ako zákonným zástupcom;
- s fotografovaním detí (GDPR – na webe);
- prezúvky - vyskúšajte si s dieťaťom obúvanie, vyberte mu také, ktoré si zvládne obuť samostatne (so zatvorenou pätou);
- náhradné oblečenie s obalom na špinavú bielizeň;
- pre všetky deti v 1. triede nepremokavé podložky na detské ležadlo (rozmer na detskú postieľku), ostatné deti podľa potreby ( jednorázové alebo textilné);
- malý vešiak do skrinky;
- malý plecniak pomôže deťom pri prenášaní vecí, v prípade presunu do inej triedy.
Iné: Pyžamo prineste v deň keď dieťa zostane na odpočinok, vankúš zabezpečí MŠ. Dieťaťu nachystajte oblečenie v ktorom sa cíti pohodlne, netlačí ho pri hre na koberci a ľahko si ho vie obliecť samé. Myslite na to aj pri výbere zimného oblečenia a rukavíc.
Potraviny, hračky, šperky a cennosti (zlaté retiazky, náramky...) a výživové doplnky do skrinky nepatria.
Prvá pomoc pre rodičov nových detí
(8 minút čítania)
Uľahčiť dieťaťu adaptáciu a ranné odlúčenie môžeme tým, že uznáme jeho obavy
Rozumieme tomu ak prichádzate do MŠ s dieťaťom prvýkrát a slzy pred vstupom do triedy vás zneisťujú. Plač sa môže objaviť v prvý deň, ale aj neskôr, až dieťa spozná určitý režim a pochopí, že v materskej škole zostáva pravidelne. Deti sú empatické, preto sa môže stať, že plačú aj preto, lebo vidia smútok iných detí.
Nesľubujte dieťaťu, že v materskej škole sa mu bude všetko páčiť. Skôr mu stručne opíšte režim a aktivity, ktoré ho čakajú.
Uistite ho, že čas v škôlke strávi bez vás a potom sa poň vrátite. Ak má obavy, alebo plače, povedzte mu, že to, čo cíti je v poriadku. Nepredlžujte rozlúčku, namiesto dlhého vysvetľovania často stačí objatie. Pani učiteľka je pripravená prijať dieťa so všetkými jeho emóciami.
Ranný plač – aj keď vyzerá dramaticky väčšinou rýchlo zmizne - po odchode rodiča. Ak by pretrvával, alebo ak by malo dieťa iné ťažkosti (napríklad nechuť k jedlu) určite vás o tom budeme informovať.
Ako pomôcť dieťaťu pred 1. nástupom?
Dôverujte dieťaťu, aby sa cítilo odvážne. Trpezlivo mu umožníte, aby samostatne zvládlo činnosti, ktoré bude potrebovať (umývanie, obliekanie, jedenie, odkladanie vecí). Na začiatku mu to môže ísť ťažšie, je to v poriadku. "Zvládol si to! Už to vieš, teraz ti to pôjde! ...".
Získavaním zručností posilňujete v dieťati istotu a sebadôveru. Nebude sa cítiť závislé od vás v zmysle: „mama to vie lepšie“.
Oceňujte aj malé pokroky.
Čo v prvé dni, po škôlke?
Možno sa dieťa s vami nebude chcieť rozprávať o dni v škôlke a v prvé dni sa nič nedozviete. Vytvára si nové návyky.
Vyhnite sa otázkam ktoré pôsobia kontrolujúco: "Pil si, cikal si, jedol si, spal si?"
Z množstva nových vecí môže byť dieťa unavené, alebo podráždené. Predstavte si svoj prvý deň v práci: noví ľudia, iný režim, veľa podnetov, zvukov a očakávaní. Určite ste to zvládli, ale boli ste unavení a presýtení.
Dieťa môže pociťovať popri nadšení a únave aj hnev a silné emócie. Rešpektujte to. Vaše pochopenie a trpezlivosť sú pre dieťa dôležité.
Aké sú vhodné otázky?
Poznáte to: Ako bolo v škôlke? Dobre. Čo ste robili? Nič.
Skúste dieťaťu položiť otvorenú otázku. Ak je ochotné rozprávať sa, pomôžu vám témy týždňa a aktivity, ktoré sú zobrazené na nástenkách. Pýtajte sa na pocity. Možno vám pomôže niektorá z otázok:
„Vidím, že dnes ste maľovali.“
„Ako sa ti pracovalo s farbami?“
„Čo si sa o tom dozvedel?“
„Čo ťa prekvapilo?“
"Čo ťa dnes najviac potešilo?"
Ak sa objaví hnev, alebo je dieťa smutné neponúkajte hneď riešenia. Potrebuje cítiť, že mu rozumiete:
„Asi ťa nahnevalo, keď ti nepožičali hračku... To sa niekedy stane.“
„Nepáčilo sa ti, že si bol sám..., rozumiem, cítil si sa smutný.“
Vhodnejšie než pochvala alebo hodnotenie je pomenovať, čo dieťa zvládlo:
„Dnes si to zvládol s deťmi v škôlke.“
„Všimla som si že si odložil hračku“
„Vidím, že si sa zapojil do kreslenia“.
Ak vám dieťa povie, že bolo v škôlke bez vás smutné, môžete reagovať napríklad takto: „Asi to bolo pre teba ťažké“. Prvé dni je odlúčenie náročné, dieťa sa učí zvládnuť rôzne okolnosti bez vás. Potrebuje vaše pochopenie, aby vedelo, že je v poriadku to, čo cíti.
Rozumieme, že nová situácia môže byť aj pre vás veľmi stresujúca. Je to prirodzené. Dieťa zrkadlí naše pocity, cíti našu dôveru aj neistotu. Sme tu s vami, môžete sa s nami o svoje obavy podeliť.
Pozorovanie učiteľky:
Často sa stáva, že dieťa príde s nakresleným obrázkom a otázkou: "Páči sa ti čo som nakreslil/a?" Očakáva naše hodnotenie. Jedným zo spôsobom, ako sa vyhnúť hodnoteniu je opýtať sa dieťaťa: "Čo si o tom myslíš ty? Ako sa ti kreslilo?"
Čo sa udeje?
- Dieťa sa učí, že svoju hodnotu nemusí hľadať v potvrdení druhých - kreslí pre radosť;
- Uvedomuje si proces tvorby, nie iba výsledok;
- Učí sa zvládať aj kritiku.
Ak mu napríklad kamarát povie: „To je čarbanica.“, cíti sa zranené, pomôže mu, ak mu uznáme jeho emóciu:"Asi ťa to sklamalo", "Možno sa mu tvoj obrázok nepáčil. A ty si ako spokojný so svojim obrázkom?"Aktívnym počúvaním sa nám podarí s dieťaťom spojiť. Pocíti náš záujem a radosť z tvorby. Môžeme sa napríklad opýtať:
"Povedz mi o tom niečo; Čo dôležité si namaľoval/a?".
Vtedy sa často vytratí potreba pochvaly, či hodnotenia. Dieťa sa cíti vypočuté a spokojné s tým, čo vytvorilo.
Na záver
- Nechutenstvo na začiatku je bežné – deti nepresviedčame, aby jedli. Tlak pri jedle nepomáha, skôr podporujeme a motivujeme;
- Ponúkame deťom senzomotorické hry – spoznávajú rôzne materiály (mäkké, mokré, sypké, kĺzke, mastné, drsné), odtláčame, miešame, skúmame, aby deti nemali „strach z nečistoty“, ktorý ich môže obmedzovať v hre a rozvoji;
- Zadávame hranice láskavým spôsobom: „Teraz je čas upratať“;
- Nerobíme veci za deti – pomáhame im, aby sa to naučili samy „tam je tvoja postieľka, pyžamo patrí na ňu“;
- Oceňujeme snahu a samostatnosť – to, čo dieťa robí, nie ako to robí: „dnes si mal odvahu, skúsil si to, máš z toho radosť“, namiesto: "pekne si to namaľoval, si šikovný", alebo: "je to krásne".
Náš tip
Pripravte si s dieťaťom nátierku na chlebík, ktorú si vymieša samo. Dovoľte mu:
- cítiť sypkosť strúhaného syra – presýpať ho medzi prstami,
- vyskúšať mäkkosť a teplotu masla – ako sa topí, spájať ho so syrom,
- jemnosť a chlad strúhanej mrvy, cibuľky, či inej zeleniny,
- dajte dieťaťu vyskúšať kĺzanie sardiniek (vajíčka) a dovoľte mu rozpučiť ich rukami, zmiešať s maslom a troškou horčice,
"Aký je to pocit? Kĺže sa to, čo cítiš? Je to mäkké, ehmmm, ovoňaj. Ten chlieb krásne vonia!"...
- pýtajte sa na pocity z toho, čo cíti na rukách, ovoniavajte, oblizujte, ochutnávajte, chrumkajte, pomenujte – dieťa sa stáva odvážnym, skúma, spolu s percepciou si rozvíja slovnú zásobu, nevadí ak sa umaže,
- natierať nožíkom/lyžicou na chlieb môže byť zábava, aj keď to nebude presne také ako sme zvyknutí,
- zmiešať vodu a kvapku mydla po jedle, alebo utrieť omrvinky dieťa zvládne celkom samé, stačí mu naša trpezlivosť,
- oceňte proces: „Dnes to bolo toľko nových zážitkov.“
Tešíme sa na deti a ďakujeme Vám za dôveru
PS: Páčia sa Vám tieto informácie, alebo v nich niečo chýba, prípadne sa chcete niečo opýtať? Napíšte nám cez elektronický formulár, potešíme sa.
