Užitočné informácie/prvá pomoc pre rodičov

Dnes sa v školách prakticky skončil školský rok.

Na obed mi zazvonil telefón.

„Pani riaditeľka, chcela by som sa opýtať, či by bola nejaká možnosť prijať moju dcéru v auguste do zbernej triedy.“

Spýtala som sa, prečo ju neprihlásili do letnej prevádzky vo svojej materskej škole už na jar, keď sa zisťoval záujem rodičov.

„Nevyhoveli nám. Nemali už kapacitu.“

Letná prevádzka v materskej škole je určená najmä pre rodiny, ktoré naozaj nemajú inú možnosť zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Preto prosíme rodičov, ktorí môžu využiť pomoc blízkych alebo sú doma s mladším súrodencom, aby to zvážili. Dieťaťu tým často doprajú niečo, čo počas školského roka veľmi chýba – pokojné dni doma, viac času s rodinou a možnosť byť jednoducho dieťaťom.

Zberné triedy združujú deti z viacerých materských škôl. Ich kapacita však nie je nekonečná. Nie je možné prijať viac detí, než povoľujú personálne a priestorové podmienky. Časť leta je prevádzka materskej školy, z hygienických dôvodov, prerušená úplne. 

Po chvíli mi pani povedala ešte jednu dôležitú informáciu. Je na materskej dovolenke s mladším dieťaťom. Staršiu dcéru chcela umiestniť do škôlky preto, že súrodenci si spolu zatiaľ nerozumejú.

Každá rodina má svoj príbeh a nie vždy poznáme okolnosti, ktoré stoja za jej rozhodnutiami.

Zároveň však v materskej škole vidíme, že podobných situácií pribúda. Čoraz častejšie sa stretávame s tým, že aj deti (do troch rokov ešte batoľatá), ktorých rodič je doma s mladším súrodencom, trávia väčšinu dňa v materskej škole. Samozrejme, deti sa režimu prispôsobia. Väčšina to napokon zvládne. Otázkou však zostáva, či to znamená, že je to pre ne vždy to najlepšie.

My učiteľky denne vidíme aj to, čo sa do štatistík nezmestí – ranné lúčenia, únavu, túžbu po rodičovi, potrebu individuálneho bezpečia či blízkosti. Vieme, koľko úsilia stojí malé dieťa, prispôsobiť sa svetu "veľkých" detí.

Možno by sme si počas leta mohli všetci položiť jednoduchú otázku:

Ak máme možnosť dopriať dieťaťu viac času s rodinou, viac spoločných zážitkov a menej povinností, nie je to práve ten najväčší dar, ktorý mu môžeme dať?

Detstvo sa totiž nedá odložiť na neskôr. Tento príbeh nie je o jednej konkrétnej rodine. Je len pozvaním zamyslieť sa nad tým, čo naše najmenšie deti potrebujú, aby sa cítili bezpečne, prijaté a v blízkosti svojich najbližších. Je opakom pohľadu, ktorý sa sústreďuje na "šikovnosť" to, čo dieťa už vie. Obracia pozornosť k tomu, ako sa cíti.